Názov hotela pochádza z dvoch francúzskych slov mont (hora) a fort (silný), čo spolu znamená „silná hora“. Hotel je nositeľom názvu rovnomennej pevnosti postavenej v stredoveku. Táto bola prvým známym sídlom Rádu nemeckých rytierov vo Svätej zemi počas križiackych výprav do Kráľovstva Jeruzalemského.
RÁD NEMECKÝCH RYTIEROV
A čo má spoločné Tatranská Javorina a Rád nemeckých rytierov?
Medzi významných predstaviteľov Rádu nemeckých rytierov patrila rozvetvená kniežacia rodina Hohenlohe, ktorej člen Kristian Kraft von Hohenlohe spravil veľa pre rozvoj Tatranskej Javoriny, Vysoké a Belianske Tatry.
(1848 – 1926)
Öhringen , vojvoda von Ujest (1848 – 1926) Princ, generál, politik , priemyselník, vlastník pozemkového vlastníctva v Dolnom a Hornom Sliezsku a v Maďarsku, vrátane Tatier. Bol jeden z najbohatších nemeckých šľachticov.
JAVORINA
Pamätníci ho vykresľovali síce ako človeka vedomého si svojho postavenia, ale v podstate prístupného a spravodlivého. Napriek tomu, že jeho dobové poznatky o ochrane prírody neboli na dnešnej úrovni a jeho hlavným záujmom bolo poľovníctvo, ním a jeho personálom spravované územie, predstavovalo pri vzniku TANAP-u a dodnes predstavuje prírodne najzachovalejšie a najhodnotnejšie časti TANAP-u. Navyše, mnohé „jeho“ prírodo-ochranné opatrenia plynule prešli i do prírodo-ochranných zásad nielen samotného TANAP-u, ale ako funkčné sú dnes známe z národných parkov v celom svete. O osobných vlastnostiach kniežaťa svedčí i jeho rodinný život.
On s modrou krvou, navyše evanjelik o mnoho rokov starší dokázal bez potomstva prežiť celý život so svojou mladou družkou, neurodzenou katolíčkou, poľskou umelkyňu Otýliu Lubraniec – Dambskou.
Ako bolo v tých dobách obvyklé, najprv ju vydal za grófa Dambského a v zápätí zobral k sebe do Javoriny. Bola dobrodinkou pre miestnych ľudí a veľa pre nich u svojho manžela dokázala vybaviť. Keď v roku 1922 zomrela, dal ju pochovať na javorinskom cintoríne. Keď v Szomogyszobe dňa 14. 05. 1926 vo veku 78 rokov knieža Kristián zomrel, previezli jeho telo do Javoriny a pochovali vedľa Otílie. Dedičom jeho majetku sa stal Kristiánov bratranec, knieža August Kraft von Hohenlohe. Ten však bez patričného vzťahu k tomuto majetku, navyše trvalo žijúci v Maďarsku, ho v dobách neľahkých pre aristokratov ignoroval. Nestaral sa o jeho riadenie, čoraz viac ho zadlžoval najmä neplatením daní, až ho nakoniec predal Československému štátu.